Je tu… Priniesol v podstate len to, čím takmer všetci metláci akosi vo svojom vnútri žijeme, pretože o tom pojednáva veľa obrazov, veľa textov… zdesenie, panika, strach, SMRŤ… Vírus, ktorý robí čo chce, Covid-19.
Aj za tak krátku dobu ovplyvnil prakticky všetko okolo nás. Ukázal odvrátenú stranu Zeme, hoci chorôb a utrpenia tu bolo, je a myslím si, že aj bude oveľa viac. Nikdy sa však kvôli nim nezatvárali fabriky, hranice a nenaťahovali na tváre masky v takej miere ako teraz. Pokiaľ samozrejme nešlo o vojenský akt. Súčasťou života je aj metalová kultúra, hoci je na čase priznať, že je to len okrajová záležitosť. Pobavenie, potešenie, vášeň. Pre niektorých obživa, pre zrejme tú najmenšiu skupinu neoceniteľná a nedocenená vášeň. „Korona“ pohltila spoločnosť a strach zatemnil zrelé úvahy a zastavil to, čo sa zastaviť dalo.
Ako je na tom ale metalová scéna? Snáď by bolo načase pozrieť sa na to triezvo, obtrieť sa o každý kút tejto kultúrnej oblasti a nie fňukať len v jednom kúte. Metalovú scénu predsa tvoria viaceré elementy. Hudbu niekto tvorí, niekto nahráva, niekto vydáva, niekto propaguje. Je to ako 4 rohy miestnosti. Jednoduché… Tak, ako stavbu nevytvorí len jedna stena, tak ani metalovú komunitu netvorí len jeden aspekt.
Ako teda vplýva stav utiahnutej spoločnosti so strachom o materiálnu budúcnosť na samotnú scénu? Rozoberme si to tak, ako by bolo treba… Z každej strany. Ale začnem o tom, akú cestu musí skladba prejsť od samotného vzniku až po moment, keď znie z pódia festivalu, alebo rádiových vĺn.
BOD I. TVORBA METALOVEJ HUDBY
Základom a najväčšou podstatou toho, čo máme všetci radi, je samotná tvorba metalovej muziky. V spoločnosti sa nachádza určité percento ľudí, ktorí majú talent hrať na gitare, bicích, spievať, či štekať a chŕliť z hrdla oheň. Vedia vymyslieť všetko dohromady tak, aby to dávalo zmysel a mohlo sa páčiť nám, fanúšikom. Každého muzikanta (nerátam do tejto skupiny tých, o ktorých sa metal len šuchne ako spermia o bradavku, alebo chŕli jeden zbytočný projekt za druhým) samotná tvorba stojí more voľného času, často hádky v rodinách či rozbité taniere a rozvodové papiere prichystané na podpis, pretože sa jeho aktivity nezaobídu ani bez nemalých investícií… Nástroje a ich udržanie v kondícii znamenajú ďalšie prachy, platiť treba aj za skúšobne, často dokonca aj za samotné nahrávanie, alebo zriadenie akéhosi domáceho štúdia. Muzikant dokonca chodí neraz hrávať koncerty za svoje len preto, aby sa jeho muzika dostala k ľuďom a potom dúfa, že budúcnosť mu všetko vráti…
BOD II. VDÝCHNUTIE DUŠE DO SKLADIEB
Keď kapela v skúšobni dospeje do štádia, že je zrelá na vydanie dema, EP či albumu, ide nahrávať. Husina na koži stvrdne a to dlhoročné úsilie začína dostávať obrysy, tvar, telo a nakoniec samotnú dušu, ktorú jej už vdýchne producent. Nahrávanie je ďalšou kapitolou existencie metalu ako takého, možno akási puberta v tej hierarchii života kapely. Dnes si viaceré kapely dokážu nahrať materiál doma, avšak len v mizivom percente tieto torzá aj samotnú dušu príjmu. Na to, aby metalová skladba dostala vytúžené znenie, ten správny šat, je nutná skúsená produkcia, ktorá upraví, opraví či napraví jednotlivé tóny, zosúladí ich a dá im sound, ktorý kapele vytvorí aj jej tvár. A opäť je to záležitosť, ktorá niečo stojí. Je nutné si úprimne priznať, že ak kapela nechce zostať v garáži a hrať 2x za rok v krčme, tak štúdio a kvalitného producenta potrebuje. Väčšinou je to drahá záležitosť a to aj napriek tomu, že máme digitálnu dobu. Produkcia rozhodne nie je lacnou záležitosťou a pokiaľ producent sedí v karanténe, na mixpult sadá prach a čoskoro ho zožerie splátka úveru.
BOD III. CESTA HUDBY K FANÚŠIKOM
Album je nahratý, kapela šťastná, pretože sa podarilo stvoriť niečo, čo každý autor považuje, často krát mylne, za tú najlepšiu metalovú nahrávku, za ktorou sa budú ľudia trhať. Je čas osloviť agentúry, vydavateľstvá a dostať ju k hladným fanúšikom, ktorí metal milujú, hltajú plnými dúškami a pozor, chcú ho stále viac. Vydavateľ dnes často žije ako finančný žralok na americkej burze a to či už kvúli samotnej kapele, alebo fanúšikovi. Pokiaľ si jedna strana myslí, že na jej hudbe rýchlo zarobí, tak opačná sa zase často nazdáva, že zrazu vydáva bludy, alebo všetko predáva predražené. Vydať album však nie je to isté ako ho len len sproste vyrobiť. Pokiaľ sa na kapelu obráti šťastie a na jej albume sa ocitne logo vydavateľa, znamená to nemalú investíciu bez ohľadu na to, či o album prejaví záujem množstvo fanúšikov, alebo len smiešne percento. A tu sa začína s metalom narábať, plánovať stratégia vrážať nemalé investície do proma, agentov, reklám. Pokiaľ doteraz cesta bola prakticky nasmerovaná, v týchto chvíľach začína ísť do tuhého a vydavateľ sa stáva rukojemníkom klasického rizika. Chybný krok môže znamenať pád na dno, naopak ten správny posun hore. Kvalitná komodita zaberá, priemerná neznamená nič a tá slabá býva pohltená zánikom.
BOD IV. SLASŤ A CHUŤ VÍŤAZSTVA
Berme do úvahy, že všetko funguje ako švihnutím s čarovným prútikom. Skladby sú popiči, nahrávka a mastering dopadli špičkovo, promo je v plnom prúde, recenzie dávajú kapele nádej, skladby začínajú hrať v rádiách a na koncertoch v kluboch, ktorých prevádzka tiež stojí obrovské prostriedky, sa objavuje čoraz viac ľudí. Kapela predáva merch, kondómy s vôňou bubeníkovej pazuchy a z klubov, kde sa darí sa chce dostať na fesťáky. Fesťáky už sú iná liga. Metalistov na ne chodia tisíce, headlineri stoja organizátora niekedy toľko ako nové auto. O všetko sa starajú celé tímy ľudí a celá príprava takýchto akcií trvá obvykle celý rok a začína dňom skončenia aktuálneho ročníka, respektíve prvým ránom po prebudení organizátora, ktorý bol obvykle 3 dni a 3 noci na nohách. Je to pre metalovú scénu vrchol? Na to už musí odpovedať samotná scéna. Sú kapely, ktoré sa uspokoja s nejakým „streamom“ (sranda by bola, keby padol v tejto dobe net a bolo nutné sa vrátiť k papierovačkám…) a sú kapely, ktoré chcú ísť hore a dávajú si vyššie ciele. Pre každý takýto metalový život, cestu, je to víťazstvo niekde inde…
Každopádne metal ako taký netvorí len kapela samotná. Alebo samotná produkcia, vydavateľ, alebo organizátor. Možno sa nejaký ten stupeň vynechať dá… Možno jeden… no už ani bez neho nebude ten výsledok uspokojivý… A to nikdy !
Znamená to len toľko, že dnešný „vírus“ zasiahol celú metalovú scénu. Nie kapelu, nie vydavateľa, nie producenta, nie kluby a nie len organizátorov festivalov. Pandémia zasiala semeno choroby do všetkých oblastí, ktoré metal vytvárajú.
A KTO VLASTNE NAJVIAC TRPÍ? V Š E T C I!
– Kapely, ktoré nehrajú, vrazili svoje úspory do nástrojov a keď im prasknú struny či blany na kopáku nemôžu si kúpiť nové, lebo obchody sú zavreté. Majú v rukách 100 nových tričiek, ktoré treba zaplatiť, ale koncerty nie sú. Nový album vyšiel pred mesiacom, ale fanúšikovia prestali kupovať, lebo… príde kríza…
– Producenti, ktorí nemôžu nahrávať, pretože to majú zakázané, pretože labely chcú radšej vyčkať kým vírus zmizne a tlačia na kapely, aby s nahrávaním počkali. Štúdiá sú prázdne, ale vôbec nie lacné úvery treba platiť, rodiny živiť, hoci príjem nie je…
– Vydavatelia, ktorí síce môžu obchodovať, ale momentálne je otvorené doručovanie tak do 15-tich krajín sveta, obchody s CD a merchom sú zavreté, výroba nosičov začína haprovať, distribúcia ide do prdele, pošta prakticky kolabuje a predaj na koncertoch, keďže nie sú, je nulový… a nakoniec, logicky, fanúšikovia prestali kupovať albumy, lebo… príde kríza a majú youtube, prestali kupovať tlač, lebo zrejme majú weby, kým ešte fungujú…
– Kluby, ktoré buď žijú čisto len počas koncertov, ale tie nie sú a zrejme dlho nebudú, alebo fungujú aj ako Puby, krčmy, ale tak či tak sú zavreté, lebo nariadenia to nedovolia. Z čoho teda platiť nájmy, úvery, čo so skazeným pivom?
– Organizátori festivalov, ktorí hlásia na veľa % vypredané, avšak mnohí už svoje festivaly presunuli, alebo stále čakajú čo bude, hoci nádej je už veľmi malá… Pandémia si nevyberá, zálohy na kapely sú často zaplatené, areály rezervované. Namáhavá práca, týždne dohadovaní s manažérmi, tisíce najazdených kilometrov sa utopili v neistote… Fanúšikovia sa tešili, avšak s najväčšou pravdepodobnosťou zostanú doma.
BOD V. A ČO NA TO FANÚŠIK ?
Fanúšik je ten, ktorý sa dnes stáva pánom situácie. Paradoxne to nie sú tí, ktorí tvoria, produkujú, vydávajú, organizujú. Fanúšik je ten, ktorý má ako jediný šancu ovplyvniť budúcnosť, aspoň tú blízku budúcnosť metalovej scény. Ja osobne si želám v tomto smere pomyslene uzavrieť hranice ČeskoSlovenska a obohnať ich ostnatým drôtom… prečo? Práve táto situácia nám môže totiž dopomôcť, aby sme konečne domácu scénu pozdvihli a hrdo sa za ňu postavili tak, ako to robia všade inde na svete. Dnes len fanúšik rozhodne, či si od kapely kúpi tričko. Dnes len fanúšik rozhodne, či si kúpi nový album, ktorý práve domácej kapele vychádza. Dnes len fanúšik rozhodne, či nakúpi zo skladu domáceho distra, alebo zase podporí cudziu ekonomiku. Dnes len fanúšik rozhodne, či sa pričiní o sťaženie situácie organizátorovi a vráti mu vstupenku, alebo si ju ponechá, keď sa klubový koncert presunie na jeseň, alebo festival na budúci rok. Dnes len fanúšik rozhodne, či si kúpi vytlačený časák, alebo sa bude lajdať len po nete.
A presne ten istý fanúšik, teda každý z nás rozhodne, či podporí domácu scénu, pokiaľ samozrejme na to má, alebo si dá na oči klapky a bude sa tváriť, že nosí rúško, hoci ho na tvári nemá… Plakať dnes môžeme všetci, ale nebuďme albisti, pretože utrpíme všetci. Otázkou je len to, do akej výšky. Všetci sme totiž na jednej lodi a všetci potrebujeme vzájomný rešpekt, úctu a pomoc. Rovnako, ako môže prísť o 20 litrov organizátor festivalu, majiteľ zavretého klubu, tak o taký istý peniaz prichádza aj vydavateľ, producent alebo samotná kapela, ktorá sa rozhodla do seba investovať. Nik na tom momentálne nie je horšie, ako ten druhý, lebo „Korona“ nám poriadne prijebala všetkým.
BOD VI. AKO SA Z TOHO DÁ VYSEKAŤ ?
Naozaj veľmi jednoducho a ani to nemusí stáť veľa. Dám ti pár príkladov, ktoré by si si mohol osvojiť, pretože osobne to poznám tak trochu z každej strany. Ak si to môžeš dovoliť, zahoď akékoľvek predsudky a urob to práve teraz!
– Začni hľadať kapely, ktoré možno nepoznáš a kúp si od nich demáč, triko, proste niečo, čo majú, ale nech je to kurva domáca kapela!!!
– Otvor si obchod domáceho distra a niečo nakúp! Nie zo zahraničia, ale nakúp konečne doma, pretože tu doma sa dajú zohnať tony skvelej muziky!!!
– Podpor domáceho vydavateľa. Uvedom si, že postačí čo i len jediné CD za mesiac, jediné CD za 8,10,15€ a keď nás to urobí len trápna stovka, tak prežijú aj oni. Kúpte si to, čo vychádza DOMA!!!
– Podpor kluby, ktoré sa dostávajú do existenčných problémov, zareaguj na ich výzvy, predplatné koncertov, keď otvoria, choď na pivo aj keď koncert nebude a hlavne im nevracaj vstupenky, ktoré si si už zakúpil, určite budú platiť neskôr!!!
– Nevracaj vstupenky na fesťáky, ani keď budú musieť byť preložené, alebo pozmenia zostavu. Organizátor mal s nimi tony práce, stálo ho to tiež prachy, rozhodne na tom neprerobíš!!!
A teraz sa zamysli… Spočítaj to, je to veľa? To, čo si už minul, si odlož ako zlatý prsteň a to, čo môžeš minúť, miň DOMA podpor metal, ktorý sa vyrába TU, v ČeskoSlovensku. Ver, že to nie je veľa… koľko? 20,30,40€? Stačí doma trochu viac cvičiť a zbytočne nežrať… Ak toto urobí čo najviac z nás, verte, že METALOVÁ SCÉNA V ČESKOSLOVENSKU ZOSILNIE A NARASTIE AJ NAPRIEK KORONAKURVE!!! AVE METAL / Ďuro Immortal Haríň
Pridaj komentár