Nikdy som neskrýval nadšenie z dobrej hudby. Rovnako to nikdy ani robiť nebudem a to bez ohľadu na to, či sa jedná o extrémny metal, alebo hitku Depeche Mode. Bola by to totiž totálna kravina, pretože podstata hudobného vyjadrovanie predsa vychádza z duše tvorcu. MIEA je kapela, ktorá ma zaujala svojou rozmanitosťou, keď som v nej počul prvky plávajúce žánrami ako stoner, progress či doom metal. Album Chaos And Perfections je vonku na lisovaných nosičoch a okrem výbornej hudobnej tváre ho zdobí aj skvelý obal. Je čas pozrieť sa na kapelu podrobnejšie a preto som poprosil o rozhovor lídra formácie Mikiho.
Rozhovor pripravil Ďuro Immortal Haríň
Ahoj Miki, priznám sa, že meno MIEA u mňa totálne zarezonovalo, veď inak by ani táto spolupráca nevznikla. Stali ste sa tou lepšou súčasťou ČeskoSlovenskej scény a vy ste ČeskoSlovenská kapela aj doslova, pretože ste sa ako Slováci odsťahovali pôsobiť do Prahy. Aký je vlastne príbeh vzniku tejto famóznej kapely ?
Zdar Juro, najprv spomeniem veľké poďakovanie za to, že sme sa k tebe a SMA mohli pridať. To sme nečakali a je to progres, sen pre každého samouka, ako napredovať v muzike a zhmotniť sa. Po klasickej hudbe, ktorú mal otec doma na kilá, prišiel B.B. King, Hendrix, a potom dorazili zlomové prvé 2 albumy a ešte Coda od Zeppelinov – hotovka, jak bambino na rohlík. Postupným šmátraním „v truhliciach“, ako tomu vravíš ty, sa zjavili metaly a klavír nahradila gitara. Od mala som neprestal skladať hudbu alebo písať básne, ale idea o hraní naživo sa zjavila až okolo 19tky. S kamošom sme stáli v prvej šore na Metallica cez Novarock 2009, pršalo, horúco jak v pekle, hromy blesky všade, krvavé ramená od ruksaku a niekto ma tam chcel zapichnúť nožíkom dokonca. Z poza Kirka začali strieľať plamene a skoro sme všetci zhoreli, ale tá masívnosť živého zvuku mi ostala v hlave aj srdci doteraz, neskutočná intenzita a vibrácie. Nastali hodiny hrania na kombo a všade som si brával gitaru. Všetky riffy sa natáčali na foťák, ale potom prišiel čas na zvukovú kartu, sample bubnov a boli na svete prvé demáče. Napriek tomu, že kapela vznikla až o dosť neskôr, už vtedy niesli meno Miea, čo vymyslel môj kamoš… omylom! Trvalo 5 rokov, čo som začal hrať v prvej, metalcorovej kapele v Prahe a po jej rozpade sa už ďalej nedalo čakať, využil som šancu ostať v skúšobni a začal loviť členov. Cez ďalších dvoch Slovákov, ktorí chceli hrať covery, som spoznal bubnového mága Šimona, prvým ortodoxným členom do dnes. Sadli sme si ľudsky a cez veľa hodín sme sa spolu naučili hrať a hlavne jammovať. Jam je podľa mňa extrémne zábavný a dôležitý. Vystriedalo sa u nás pár ľudí a hľadanie sa vyplatilo, Dominik a Kamil sú teraz neoddeliteľnou súčasťou kapely, sú úžasné osoby, skvele hrajú a sú vychodňare!
V mojom ponímaní zapadáte medzi kapely, ktoré dnes vo svete „idú“, pretože ak by som mal označiť to, čo robíte tak je to metal/rock ovplyvnený prvkami sludge, stoner, doomu… Ako vnímajú fanúšikovia vaše náročné zaradenie a ako vidíte vaše označenie vy? Predsa len, neznámemu fanúšikovi smer napovedať treba…
Pamätám si jedného týpka vravieť, že mám oveľa viac growlovať, ale to nevedel že za ním stojím! S fajn odozvou sme sa stretávali aj pred tým, ale v poslednej dobe čo hrávame v novej zostave a novým materiálom za nami chodilo stále viac ľudí so slovami, že takúto sonickú nálož nečakali a že si to strašne dobre užili. Nie všetkým sa to páči, ale pár krát sa stalo, že spomenuli spoločnú vetu: „je vidieť, že spolu veľa a radi hrajete!“. To ma teší, že ľudia sa bavia a že tú hudbu vnímajú prirodzene a pohltí ich natoľko, že nepremýšľajú nad štýlom, ale užívajú decibely a nálady, ktoré máme všetci spoločné. Dnes stoner fičí ako vravíš, ale samého ma niekedy nudí počúvať nové, sto krát omleté „70tky“ alebo metaly, každý song rovnaký ako z online generátora. Napriek tomu je kvantum kapiel, ktoré sa cez fakt vintage zvuk predrú von. Je toho plný vagón, Wytch Hazel, Stew, super ultra paráda od Church of the Cosmic Skull, Baroness, E. Wizard, Phantom Hound, Slow Season, Puta Volcano, Kadavar, Elder, Lowrider, Besvärjelsen, unikátny post hardcore Vales z Británie (bohužiaľ nepokračuje). Je z nich cítiť nielen originalita, ale že sú muzikanti a hrajú srdcom. Technika je druhoradá, často sa ti oplatí akurát hemeroidami, ale tvorba a schopnosť pretaviť úprimnosť do hudby v tom doslova hraje veľkú rolu. Ak by vznikol Led Zeppelin až dnes, verím tomu, že by mali obrovský ohlas ako vtedy, lebo je to proste famózna a farebná hudba, ktorú vymazlene hrajú. Dnes sa im snaží podobať taká Greta Van Fleet… Hľadal som v hudbe čosi nové, preto sme sa s kapelou Miea nezamerali na jeden „štýl“ ani kapelu, ktorej chceme siahať po päty, ale riadili sme sa na skúškach zvukom a pocitom… Čo by mohlo v songoch nasledovať, aký príbeh sa snažíme povedať. V každom osude nájdeš svetlejšie aj temnejšie témy. To pre nás znamená, že niekedy pichneme do metalu, postu, progu apod., ale dávať tomu neotravnú zmysluplnosť sa stále učíme. So Šimonom sme si na začiatku povedali, že chceme hrať a skladať Hudbu, čo je dosť ťažký oriešok. Niečo sa s albumom Chaos and P. podarilo a sme viac než radi. Fajn zárodky sa dajú nájsť aj na prvom albume. So zaradením kapely do štýlu to až tak ťažko nevidím ak ostanem vo sfére Rock a Metalu, sám hudobné štýly tak prísne nekategorizujem (som negramotný v štýloch a ani ma to nezaujíma). S každou novou kapelou môže vzniknúť nový štýl, alebo ako u Sabbath, ten štýl vymyslia ľudia. Hodnotím hudbu podľa toho, ako ju počujem a čo v nej pre seba nájdem – riff, kvalitný rockový základ a zmysel …tenkú hranicu medzi jednoduchosťou a progresivitou, aby bolo počuť ľudskosť a nie syntetiku (pre mňa).
Spomínal si mi, že veľmi radi hrávate. Malo by to byť pre kapelu, logicky, prioritou pokiaľ chce ísť hore. Ako vlastne vy vnímate túto formu prezentácie? Je pre vás živé hranie na prvom mieste? Aké sú vaše vyhliadky čo sa týka produkcie naživo či už doma alebo v zahraničí ?
Tak, pravdu máš! Na skúškach je veľká sranda, ale živáky nám dávajú neskutočnú energiu, stále chceme viac – je to droga, ktorá nás nezabíja, ale oživuje. Ten zmysel, keď závislačíš na veciach, ktoré ti v zdraví a živote pomáhajú… každému inak, ale pozitívne. Minule sa Dominik (gitarista) priznal, že po koncerte nemôže spať, lebo je šťastný a nabitý. Povedal som to isté, a to nie sme väčšinou ožratý jak hovädá, lebo buď v hlbokej noci šoférujeme domov, alebo vytriezvieme pri vykladaní 10 tonovej aparatúry. Radosť z počúvania a ohlasu na album je úžasný, ale nič nenahradí koncert – ani z hľadiska skúsenosti, ani z pocitu radosti. Spoznáš nových ľudí, vidíš ako reagujú. Sme na začiatku a koncertov sme mali za skoro tri roky celkom dosť, ale nie veľa. Niektoré boli klasické o 20 ľuďoch, niekde bolo až 100, tak to v podzemí chodí všade. Keď nám čas a zdravie dovolí, pôjdeme hrať všade, kde sa bude dať a urobíme pre to naše maximum. Je to pre nás dovolenka, kde si atmosféru užívame od prvej do poslednej. Trávime spolu čas, počúvame rôzne playlisty na plné gule, debaty o hudbe, čo nadrtíme v skúšobni potom spoločne dáme naživo. Po Korone je to komplikovanejšie so zahraničím, ale cieľom je prejsť koncertami až do nášho rodného východného Slovenska, vrátiť sa aspoň raz do Nemecka a po prvý krát sa objaviť v Rakusku a možno Poľsku.
Ako vyzerá pre Teba ako „cudzinca“ Pražský kultúrny život ?
Pracovne… nedokážem obsedieť, takže keď nemakám v práci tak robím hudbu a inak ležím na áre s infúziou. Moja priateľka ma z tejto temnej diery ťahá von a patrí jej moja blahosklonná pokora. Keď som sa nevenoval kapele, je pravda, že som chodil na koncerty častejšie. Praha je vynikajúca v tom, že sa tu križuje (a bohužiaľ otáča) cez rok množstvo umelcov, vrátane rocku a metalu zo sveta. Od Gojiry, Devina Townsenda, Mastodon, Ghost, Metallica, Foo Figters, Black Sabbath, Kreator až po „menšie“ kapelky ako Sóóólstafir, Tremonti, Kvelertak, Monolord, Conan, Jinjer, Waltari! A samozrejme, domáca scéna ČR a SR kapiel tu bujnie každým víkendom. Kamošov, alebo nejaké unikátne lakocinky z hudobnej sféry si nenechám ujsť, aj keď teraz väčšinu času večer skúšame sami… pravda je aj taká, že tých koncertov sa tu saturuje také množstvo, že nemáš každý víkend dosť tých českých chechtákov na to stále niekam loziť a stíhať všetkých podporovať ako by si chcel, ale dvere sú tu otvorené a metalových tričiek je málo.
MIEA ako kapela a jej budúcnosť. Máte nejaké princípy, ciele čoho sa držať a kam sa dostať? Čo všetko ste preto ochotní urobiť?
Čo sme ochotní urobiť sa ukáže v procese, ale viem, že nie sme ochotní sa prispôsobovať nejakým vonkajším tlakom a začať niečo kopírovať aby sme sa dostali do metalového popu, alebo si oholiť brady! Princíp necháme prirodzený, hlavne aby nám to dávalo viac radosti ako bralo. Z toho čo sa naučíme v štúdiu, na skúškach a hlavne na živých koncertoch sa odrazíme ďalej, do ďalšieho albumu. Už teraz máme pripravený nový koncept, vieme ako to približne bude vyzerať a máme dokonca aj nový materiál. Nahrávanie vidíme koncom 2020, ale do tej doby sa podarí možno malý košt vo forme singlu.. EP? neviem. Akurát prezradím, že tretí album bude pretkaný neskutočnou temnotou, akustikou a bude viac metalový, ako čokoľvek čo sme dali dohromady pred tým. Chceme tiež pokročiť v štúdiovom zvuku. To kam sa dostaneme necháme na ľuďoch, kam nás zavolajú hrať a aká bude odozva. Dúfame, že sa podarí nejaký festival a prípadne možnosť si zahrať ako predkapela ako napríklad minulý rok s Bus the Unknown Secretary v Prahe.
Album je už na ceste ku vám, zoznamujú sa s ním už publicisti po celom svete, ja vás ale vnímam ako kapelu, ktorá stojí na modernej strane bojového poľa a takú ktorá má veľmi rada moderné formy prezentácie a digitalizáciu. Veľmi mi ale imponuje aj to, že ste sa rozhodli aj pre fyzickú formu zvuku. Aký je teda celkový postoj kapely? Moderná cesta a podpora nosičom, klasickým posterom, merchom ako bonus? Chápem to správne?
Jasne, neviem si predstaviť hudbu bez nejakej hmotnej reprezentácie, či už CD, vinyl, triko, teraz bežia zase kazetky…, cool by bolo mať vlasné pivo Mieacgoňský Polotmavý Ležiak, alebo vegánsku salámu Mieačina! Nie je to len bonus, podľa mňa to k tomu patrí. Sám ich zbieram, či už s podpismi alebo bez. Tiež neviem ako myslíš to slovo moderná, v dnešnej dobe skôr nostalgická. Tak ako digitálna forma, kde máš video, fotky, hudbu a x-ďalších vecí na sociálnych médiách, je len nástroj, a dá sa využiť lepšie aj horšie, ale to sa postupne učíme. Nenávidím, keď kapely nešťastne exploatujú svetové dianie vo svoj prospech, je tam tenká hranica. Každopádne dnes je tu šanca, keď môžeš cez web osloviť behom jednej minúty x ľudí po celom svete, je to cool. Obsah je pre to veľmi dôležitý, a snažíme sa ľuďom poskytovať to čo vlastne robíme, hudbu a stále v kvalitnejšej forme, v kontexte umenia aj grafiku, art atd. Hudba v sebe skrýva určité posolstvo, do ktorého človek môže, alebo nemusí nahliadnuť cez texty, alebo vlastné pocity z melódie. Výber už nechávame na ňom. Sme muzikanti a robíme hudbu, v ktorej zdieľame to, čo chceme a zažívame.
Čo pre vás znamená album Chaos And Perfections?
Taký míľnik, okolo ktorého sa budeme chvíľu motať, až nastane čas na otočenie strany a kroku ďalej. Reprezentuje obdobie, že sme boli schopní spoločne, doslova spojiť sily a vytvoriť niečo nové, z ničoho. Hlavne keď si uvedomím, v akých podmienkach a za aký, relatívne krátky čas, sme to dali dohromady. Chlapci si navzájom strašne pomáhali. Bol som v tej dobe taký dojebaný, že ma museli odviezť autom sme nahrali gitarky. Spev som nahral za jeden deň a pľul som celý čas krv jak vampír, aj tak som nahral dosť trackov a do všetkého sa vybrali 4 podarené stopy jak lusk. Na tom albume je tá bolesť poznať a každý z nás zo seba vydal všetko čo v ňom bolo. Je to aj zlomový moment pre celú kapelu, lebo vznikol v novej zostave, ktorá je pevnejšia ako nikdy pred tým a pokiaľ sa nikomu nič nestane, nebude sa dúfam meniť. Pred tým to bol chaos a teraz je to perfektné, ale to je normálne, že sa to mení. Tým, že nás album spojil aj s tebou a dostali sme sa viac na svetlo sveta, je tento album pre nás akýmsi osvedčením do zas o trochu zrelejšieho hudobného podsvetia. Pre nás je to odrazový mostík ďalej, niečo sme zo seba „vymáčkli“ a vieme kam to ďalej bude smerovať. Ono, album ťa potom donúti to stále skúšať dookola a sami sme prišli na to, čo nás na ňom baví najviac a to budeme ďalej rozvíjať.
Rovkano ako samotné skladby, aj vaše grafické ponímanie má niečo do seba. Veľmi sa mi páči celé spracovanie obalu, bookletu, vašich letákov, banerov… Bude táto veľmi pekná forma súčasťou mena MIEA aj naďalej?
Díky! Každá téma bude iná, od iného umelca s iným nápadom, ktorý bude reprezentovať kontext albumu a snáď bude mať naďalej svoj šmrnc, ale zostane originálny a povieš si, to som ešte nevidel. Tento botanický chaos presne zapadal do toho, čo sme chceli vyjadriť. Ľudský tvor vnorený, až prerastený s prírodou v ktorej vládne zdanlivý chaos. Je to ručná maľba od Liny Kusaite a design potom všade spracovala moja priateľka. Do ďalšieho konceptu asi siahneme do digitálnej grafiky, kde si povieme akú asi máme predstavu o albume a realizáciu necháme na autorovi. Možno mu to dáme aj vypočuť a keď to prežije, budem zvedavý ako to pretaví do vizuálu človeče…
Aké sú vaše očakávania prijatia albumu či už kritikou, alebo fanúšikmi? Ako sa cítite po doterajších reakciách? A Miki, držím vo všetkom prsty a ďakujem za pokec!
Konkrétne očakávania nemáme. Práve len pozorujeme, čo sa vlastne deje keď zo seba vyplodíš hardrockový album po anglicky, momentálne nás má každý na háku. Načo by si počúval večer neznámu kapelu z Prahy, keď máš len chvíľu voľno od roboty, tak si pustíš nové Trivium… Sme noví a ľudia nás nepoznajú, nevedia čo veľmi čakať. To nám vravia aj na koncertoch, že nevedeli čo to tam má hrať… v Brne sa nám jedna priznala po koncerte, že sa modlila aby to prežila, ale po koncerte bola celá spotená a vraví, že sa neskutočne bavila a kedy zase prídeme naspäť. Síce sme pred tým vydali prvý album, ale tento COP má oproti nemu oveľa väčší dosah. Z toho, čo sa k nám zatiaľ dostalo naspäť sme boli dosť odvarení. Boli recenzenti, ktorí si libovali, a aj takí čo narovinu grcali do kýbla (američan si vychvaľoval hudbu ale neprehrýzol sa cez vokál). Reakcie na bandcampe, alebo soc. sieťach ako z domova tak aj zo zahraničia boli viac než pozitívne a recenzie a správy som fakt nečakal. Niečo sme robili DIY a niečo v štúdiu s Kamilom Dandom. Kritiku si ceníme v akejkoľvek forme, ale teraz sa už nebojíme. Kritiky som sa bál… neprirovnávam sa, ale keď som videl, že Black Hole Sun má na YT 31tis. palcov dole uvedomil som si, že nech budeš robiť čokoľvek, nájdu sa vždy ľudia, ktorým sa to bude a nebude páčiť, takže sa to hlavne musí páčiť autorovi. Vieme, že to nie je dokonalé, sme obyčajní nadšenci. Nás to bavilo a sme so sebou spokojní. Ďurko môj, aj ty sa drž a metaluj koľko môžeš, ďakujeme za podporu!
CD MIEA „Chaos And Perfections“ si zakúpiš ( TU )
MIEA diskografia:
To Walk Around – full album 2019
Chaos And Perfections – full album 2020
MIEA lajnap:
MIKI HANK [vox & guitar]
ŠIMON KEEDER KDÝR [drums]
DOMINIK LENART [guitar]
KAMIL ORAVEC [bass]
MIEA onlajn:
Facebook : https://www.facebook.com/MIEABAND/
Instagram : https://www.instagram.com/mieaband/
BandCamp : https://miea.bandcamp.com/
Email: mieaband@gmail.com
